Dôležitým faktorom môjho rozhodnutia vstúpiť do verejného života boli aj udalosti ostatných dvoch rokov počas takzvaného „kovidového šialenstva“. Tu prísne rozlišujem a oddeľujem chorobu od prehnaných, panických, neadekvátnych až nelogických sprievodných opatrení zo strany úradníkov a takzvaných odborníkov, ktoré sa pre mnohých ľudí stali osudové až likvidačné. Obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd, ignorovanie vôle ľudí, zakazovanie malého a stredného podnikania, umelé vytváranie dvoch nezmieriteľných proti sebe stojacich táborov, rozdeľovanie rodín, príbuzných a priateľov zo strany štátnych orgánov a médií. Aj samospráva musí v takýchto vážnych situáciách zaujať principiálny postoj, čo niektorí starostovia aj ukázali. Bohužiaľ mnohí starostovia a primátori svojim občanom nepomohli, ale nechali ich napospas osudu – nedostatočná zdravotná starostlivosť, kolaps školstva, zlá organizácia činnosti miest a obcí, absolútny kolaps starostlivosti o seniorov ... . K ľuďom je potrebné sa správať ako k ľuďom!

Vážne sa narušila dôvera občanov v štátne inštitúcie, autority, odborníkov, skrátka ľudí v tento spoločenský systém. Ľudia už neveria nikomu, ani politikom a ani tváram, ktoré sú im podsúvané zo strany médií. Ako sa mohlo stať, že sa za tak krátku dobu narušila dôvera medzi ľuďmi?

Je to predovšetkým zlyhanie vládnych predstaviteľov, štátnych inštitúcií, ale aj naša chyba. Nechali sme sa „dobehnúť“. Neboli sme dosť silní, odolní, pripravení ani dobre zorganizovaní. Prepadli sme strachu a obavám. Vyplavili sa na povrch naše nepekné vlastnosti, ktoré všetci odsudzujeme a predchádzajúce roky sa stále a všade pranierovali, a to sú závisť a nenávisť, špicľovanie a udavačstvo. Rýchle sme hľadali vinníka v našom okolí, ktorého by sme mohli okamžite potrestať za naše nešťastie. Zabudli sme na lásku, toleranciu, úctu a vzájomný rešpekt.

Zároveň však táto doba priniesla aj veľa pozitívneho. Padli masky, v mnohých prípadoch skončila vo vzťahoch pretvárka. Vznikli nové, kvalitatívne vyššie formy priateľstiev. Vyčistili sa vzťahy medzi ľuďmi. Vieme kto je kto, na koho sa môžeme v skutočnosti v prípade núdze naozaj s dôverou obrátiť. Nastala doba, kedy sa prehodnocujú priority, hľadá sa podstata.

V uvedenom období som stretol mnoho ľudí, ktorí mi kládli mnoho otázok a hľadali odpovede. Mnohí z nich sa nepodriadili šikanovaniu a ani nastupujúcej totalite. Milujú slobodu nadovšetko. Nenechali sa kúpiť, riskovali kariéru v zamestnaní, vzťahy v rodine.

Zároveň však vznikol tábor ľudí, ktorí ľahkovážne vymenili nadobudnutú slobodu za krátkodobé materiálne výhody. Niektorí to urobili zo strachu, niektorí z pohodlnosti a mnohí z vypočítavosti.

A vzniká tu postupne ďalší, tretí tábor, a to sú ľudia cítiaci sa byť oklamaní, podvedení, frustrovaní a s trvalými fyzickými a psychickými následkami. A práve tento tábor s pribúdajúcim časom najviac narastá, sú to „tikajúce bomby“, ktorým zostala už len tichá revolta a o to viac práve títo potrebujú našu rýchlu pomoc.

Stretávam sa so všetkými uvedenými skupinami ľudí. Dokážem pochopiť všetky tri tábory, viem sa s nimi rozprávať, snažím sa obrusovať hrany medzi nimi. Mám odpovede na mnohé otázky, poznám riešenia. Jedinou cestou je zmierenie sa navzájom a odpustenie si. Avšak osoby, ktoré zlyhali, zneužili svoje právomoci a svoje postavenie, obohatili sa na nešťastí ľudí a tak ďalej a tak podobne, by mali dobrovoľne odstúpiť alebo byť odvolaní zo svojich pozícií a funkcií. Dôveru, ktorú od nás dostali si viac nezaslúžia. V žiadnom prípade by už nemali byť znovu zvolení do verejných funkcií. Musíme sa zomknúť a zjednotiť a nikdy viac sa nedať oklamať a rozbiť z vonku. Je nevyhnutné to urobiť, inak sa bude zlá minulosť opakovať. Nikto sa "zpoza búčka" nebude tešiť z našej nejednoty a profitovať na nás. Musíme sa zomknúť a zjednotiť a nikdy viac sa nedať rozbiť z vonku.

Som práve vo veku, kedy mám už dostatok životných skúseností a zároveň ešte dosť síl nato, aby som dokázal zrealizovať plány, ktoré ponúkam Popradu.

Ak chceme budovať lepšie vzťahy a kvalitnú budúcnosť, musia sa na čelo obrodného procesu postaviť noví, spoľahliví, čestní a poctiví ľudia, ktorí sa nenechali v rozhodujúcich a v ťažkých časoch zlomiť a skorumpovať.

Len takto existuje ešte nádej, že sa obyvatelia mesta dokážu verejne angažovať. Je potrebné priblížiť a otvoriť sa ľuďom, hovoriť im pravdu a ukončiť elitárstvo.

Predpoklad na zapojenie čo najväčšieho počtu obyvateľov mesta do jeho budovania a diania je počúvanie názorov každého jedného občana. Preto je veľmi dôležité budovanie a spravovanie mesta smerom „zdola nahor“. Každá bytovka musí mať svojho hovorcu, každá ulica musí mať svojho zástupcu, každá mestská štvrť musí mať svojho poslanca v mestskom zastupiteľstve. Každý takýto zástupca musí byť odvolateľný a nahraditeľný iným zástupcom aj v priebehu volebného obdobia, pokiaľ by ten prestal zastupovať záujmy ľudí, ktorí ho delegovali na miesto poslanca. Za dobre odvedenú prácu musí byť odmenený, za chyby musí niesť zodpovednosť.

Pripravme naše mesto na dlhú úspešnú cestu.

Pred sto rokmi bol Poprad malá takmer bezvýznamná bodka na mape. Máme za sebou úspešnú cestu. Kde vidíme naše mesto o dvadsať, päťdesiat alebo o sto rokov? Stanovme si odvážne, reálne dosiahnuteľné ciele cez niekoľko volebných období a každým dňom sa k nim približujme.

Vedeli ste, že Poprad mal mať na prelome tisícročí podľa plánov bývalého režimu z osemdesiatych rokov až 100.000 obyvateľov? Počet obyvateľov Popradu však za ostatné roky klesá. Tento trend sa dá rozumnou bytovou a rodinnou politikou zastaviť a obrátiť opäť smerom k rastu.

SLOBODNÉ - to znamená voľné dýchanie, voľný pohyb, slobodné vyjadrovanie názorov, vzájomná tolerancia, úcta a rešpekt, život bez šikanovania, bez úzkosti a útlaku, obmedzovania, rozdeľovania ľudí na kategórie (nadľudí a podľudí), aby sa predišlo napätiu, nevraživosti, nenávisti, konfliktom a nebodaj budúcej občianskej vojne.

SLOVENSKÉ - tým, že ležíme na úpätí Tatier a sme hlavnou vstupnou bránou do najkrajších veľhôr, mali by sme byť reprezentatívna vzorka celého Slovenska (zahraničný návštevník si uchováva spomienku na Slovensko, cez to, čo videl a zažil v Poprade a Tatrách a podľa toho hodnotí celé Slovensko). Okrem našej "dobrosrdečnosti a pohostinnosti" by si mal odtiaľto odniesť spomienky na naše tradície, kultúru, ľudové zvyky a aj spomienku na našu tvorivosť, na slovenské obchody so slovenskými výrobkami, ktoré mu mesto ponúkne po celý rok. Čiže podpora miestnym a slovenským výrobcom, remeselníkom, obchodníkom (menej nadnárodných sietí hypermarketov a ázijských obchodov - každé mesto na svete vyzerá takmer rovnako, viac slovenských hypermarketov a obchodných centier so slovenským tovarom - každé mesto je predsa originálne). Globalistom sa musia stanoviť jasné hranice! Viac Slovenska do Popradu! Viac rovnováhy do obchodu! Viac peňazí do Popradu!

MESTO - nemusí byť veľké počtom obyvateľov, ale hlavne jeho duchom, snažme sa byť mestom, vniesť tu viac mestského štýlu, umožniť ľuďom budovať si miestne komunity, miesta, kde sa budú ľudia stretávať (komunitné centrá, dielne, kaviarničky, cukrárničky) a niečo tvoriť v spoločný prospech, posilniť spolupatričnosť a súdržnosť, byť hrdí na mesto, z ktorého pochádzajú. Mestskému "duchu" by pomohlo aj vybudovanie vysokej školy alebo univerzity s denným štúdiom, aby tu mladí ľudia ostávali resp. pribúdali a potom tu nachádzali aj uplatnenie a zakladali si tu rodiny, umožniť aj iným ľuďom z iných kútov Slovenska, aby sa tu usídlili a rozhodli sa tu žiť a tvoriť. Poprad by sa mal stať magnetom pre ľudí svojím špecifickým životným štýlom, športovými, kultúrnymi a prírodnými vymoženosťami, obchodnými a pracovnými príležitosťami, atď. Potenciál na to má. Len ho umožniť rozvinúť u jednotlivcov a prepojiť ho s celkom.

POPRAD 2030 – KRAJSKÉ MESTO

Administratívne, obchodné, turistické a kultúrne centrum regiónu Tatry (Spiš – Liptov –Orava)
Poprad je najväčším mestom (10. najväčším mestom na Slovensku) a okresom v regióne. Je len prirodzené, že by sa mal stať aj hlavným motorom a hybnou silou hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho rozvoja. S okolitými okresmi nás spája podobný osud (tradície, kultúra, história, ...) a spoločné záujmy. Ak sa dohodneme na spoločných postupoch a cieľoch, budeme silným hlasom Slovenska s viac ako 600 tisíc obyvateľmi. Logickým geografickým a administratívnym centrom celého tohto regiónu je Poprad, nové krajské mesto

POPRAD – TATRY 2038 Zimné Olympijske Hry

Každá generácia má svoje sny. A sny by sa mali realizovať. Náš región vychoval veľké osobnosti, špičkových športovcov, v minulosti organizoval veľké medzinárodné športové podujatia, na ktoré sme dodnes hrdí. Nemalo by to ostať len nostalgiou, ale malo by to byť našou každodennou skutočnosťou. Preto musíme ďalej postupnými krokmi budovať moderné športoviská a infraštruktúru pre masový rozvoj našej mládeže. A opäť sa uchádzať o organizovanie medzinárodných športových podujatí ako je svetová Univerziáda, Majstrovstvá sveta v lyžovaní, Majstrovstvá sveta v hokeji a vrcholom našich snažení by mali byť Zimné Olympijske hry možno už aj v roku 2038 v tatranskom a podtatranskom regióne. Musíme spojiť sily nielen v našom regióne, ale aj na celoslovenskej úrovni.

Ak podriadime celé naše úsilie týmto veľkolepým plánom, tak sa automaticky vyrieši doprava spolu s parkovaním, bývanie, priemyselný rozvoj a zamestnanosť, služby, sociálna sféra, zdravotníctvo, školstvo, cestovný ruch, dobudovanie športovísk a cyklochodníkov, budovanie mesta do šírky/periférie, a tak ďalej. Veľkí investori radi prichádzajú do regiónov, kde je dlhodobá perspektíva rozvoja. Do týchto procesov musí so svojou masívnou podporou vstúpiť samozrejme aj štát. Veď ide predsa o meno celého Slovenska.

Mesto by malo prestať so zbavovaním sa vlastného majetku. Svoj majetok by malo zveľaďovať a zarábať na ňom. Vytvoriť si vlastné podniky na spravovanie vody, bytov, tepelného hospodárstva, spracovania komunálneho odpadu a tak ďalej. Zisk z činnosti mestských podnikov musí ostať v Poprade!

V Poprade by mal byť postavený jeden spoločný pamätník „MIERU A SLOBODY“ obetiam vojen, prenasledovaní, represálií, pogromov, ale bez ideologického „zafarbenia“ ako prejav úcty a vďaky a zároveň ako memento do budúcnosti, aby sa takéto udalosti už nikdy viac neopakovali. Je to veľmi aktuálne hlavne v tomto období, keď sa všetko relativizuje a spochybňuje, kedy nás presviedčajú, že čierne je biele, lož je pravda a vojna je mier.

Poprad potrebuje viac priateľov – je potrebné nadviazať nové družobné partnerstvá s mestami z celého sveta všetkými svetovými smermi.

Vybudovať v Poprade medzinárodné veľtržné a kongresové centrum a umožniť mestu a regiónu, aby sa tu stále niečo významné dialo a pulzoval tu život.

• Poprad potrebuje vysokú školu alebo univerzitu.
• Poprad potrebuje veľké kryté trhovisko.
• Poprad potrebuje jeden veľký kultúrny stánok.
• Poprad potrebuje ďalšie kryté parkovacie domy na sídliskách a teraz už aj v centre mesta so službami obyvateľstvu ako sú napríklad autoumyváreň, autoservis a pneuservis a ďalšie služby pre motoristov.
• Poprad potrebuje nové športoviská a podporu aj iným druhom športu.
• Poprad potrebuje šikovných, neskorumpovateľných ľudí, ktorí dokážu tieto plány zrealizovať, riadiť a spravovať. Som presvedčený, že čím je väčšia spoločenská angažovanosť, tým je menej korupcie, verejný odpočet robiť voličom radšej štyrikrát za rok ako jedenkrát za štyri roky. Poprad musí byť inteligentné a usmiate mesto.